Slovenský cykloklub Stará Turá patrí medzi jeden z najstarších regionálnych klubov Slovenského cykloklubu. Veľmi nás teší ich aktívny postoj k cykloturistike. Okrem toho, že sa venujú i cykloturistickému značeniu, vo svojom voľne podnikajú viaceré cyklotúry vo svojom kopaničiarskom regióne.  

O jednej netradičnej cykloturistike nám napísal Marcel, člen spomínaného klubu. Niektorí Marcela už spoznali aj osobne, v tento rok sa spolupodieľal na organizácii 19. Národného zrazu cykloturistov na Starej Myjave a našich účastníkov previedol svojim regiónom, ktorý poznal ako vlastnú dlaň.

Kadiaľ nás Marcel prevedie?

„Rozhodol som sa zdolať v jeden deň sedem vrcholov na kopaniciach,“ zhodnotil svoj cyklotrip Marcel, „po každom zdolanom vrchole som sa vrátil do Topoleckej, iba v jednom prípade som sa vrátil do lokality Nárcie, pri Pamätník SNP.“

Ako takýto „cyklovýlet“ vyzeral?

Na prvý vrchol Hlavina som vyšiel okolo bývalého obchodu a vrátil som sa späť. Druhým vrcholom, ktorý som si naplánovať zdolať bola Stará škola v Gašovej osade. Vrátil som sa späť a hneď som rozbehol na ďalší vrchol, už tretí v poradí. A tak som si to vyšľapal k Partizánskej nemocnici vo Vetešovom járku.

Štvrtý vrchol sa nachádzal opäť na Hlavine. K robotníckemu prístrešku som vyšiel cez Nárcie, kde sa nachádza turistický prístrešok a oddychová zóna pri Pamätníku SNP a vrátil sa znovu do Nárcie.

Následne ma čakal zdolať v poradí už piaty, zároveň i najvyšší vrchol. Mojim cieľom bolo vyjsť k Dibrovovmu pomníku. Išlo o pomerne romantický výstup, s pri prebleskujúcom slniečku pomedzi stromy. Urobil som jednu fotku pomníku a šup zjazd po tej istej ceste do Topoleckej.

Ďalší, v poradí už šiesty vrchol, som si zvolil k poľovníckemu posedu pod Lazami. Slniečko sa usilovne skláňalo k zemskému povrchu a naše tiene (môj tieň a tieň bicykla) sa neustále predlžovali. Pozerám na hodiny a hovorím si, že ešte jeden vrchol do západu slnka stihnem.

Od posedu som sa znovu vrátil do Topoleckej a potom sa vydal na opačný hrebeň k chalúpke na Babkech peci. To už bol siedmy a na dnes posledný vrchol.

A vlastne nie, ten pravý vrchol prišiel vďaka pánovi Mikulcovi. Pohostil ma vynikajúcou hruškovicou. Ako bonus na trati som mal stretnutie s medveďom z Bielych Karpát.

Na ceste domov ma sprevádzalo opäť zapadajúce slnko.

Marcel Pribiš, SCK Stará Turá